Tajná výroba a história parfumov
V súčasnosti je vo svete obrovský výber rôznych vôní parfumov, ale čo nás čaká v budúcnosti??? Budú to flakóny plné zeleninových vôní? Pestrosť dnešného sveta sa odráža aj v tomto odvetví priemyslu zaoberajúceho sa krásou. Je viac ako pravdepodobné, že 3. tisícročie v oblasti parfumov bude zmesou rôznych kultúr, vyznaní, mód, ba dokonca i kuchynských štýlov.
V poslednom období sa vo voňavkárskom priemysle začali využívať rôzne suroviny ako karí, paradajka, škorica, orechy a mnohé iné – rôzne korenia a zelenina. Zámerom týchto zaujímavých a hlavne netradičných prísad v parfumoch je zvýraznenie originality a krásy každej osoby, ktorá takýto parfum použije. Keďže každý človek je originálny, tak aj obrovské množstvo parfumov ktoré už poznáme alebo ešte len spoznáme má zaručiť, že každý človek si nájde ten svoj parfum, ktorý ho bude vystihovať.
Rozdelenie parfumov
Parfumy môžeme rozdeliť podľa intenzity vône, ktorá záleží od percentuálneho zastúpenia jednotlivých zložiek parfumu – udávajú sa percentá vonných látok. Zvyšok tvorí lieh tiež rôznej koncentrácie.
Parfum (extrakt) sa skladá z 15 – 30% vonných látok, zvyšok tvorí koncentrovaný lieh. Je to najkoncentrovanejšia vôňa na trhu.
Parfumová voda (Eau de Parfum = EdP) sa skladá z 8 – 15% vonných zložiek a zo zvyšku 85 – 90% liehu.
Toaletná voda (Eau de Toilette = EdT) sa skladá zo 4 – 8% vonných látok a zvyšok tvorí 80% alkohol.
Kolínska voda (Eau de Cologne = EdC) sa skladá z 3 – 5% vonných zložiek a zvyšok tvorí 70% lieh. Ide o najmenej koncentrovanú vôňu na trhu.
Toto označenie nám má naznačiť ako dlho asi vôňa vydrží. Ale pri dĺžke účinku vône nezávisí len na koncentrácii ale i na konkrétnom zložení daného parfumu, pretože zloženie parfumu veľmi výrazne ovplyvňuje aj jeho intenzitu. Napríklad korenisté vône vydržia oveľa dlhšie ako jemne citrusové, i keď majú rovnakú koncentráciu.
Parfumy (extrakty) sú vyrábané väčšinou len u špecializovaných výrobcov a nenachádzame ich ani bežne v predaji. Je to kvôli tomu, že tieto vône sú tak veľmi intenzívne, že sa na denné použitie nehodia a ešte k tomu je aj ich cena vysoká.
Ak chcete aby Vám Vaša vôňa vydržala čo najdlhšie je dôležité i tzv. vrstvenie vôní – tzn. že je vhodné používať rôzne prípravky z tej istej rady (sprchový gél, telové mlieko, deodorant, toaletná voda). Nikdy však nie je vhodné používať odlišné vône naraz, pretože kombinácia vôní ktoré sa k sebe nehodia môže vyvolať nepríjemný dojem.
Ako sa vyrába parfum
Na získanie vôní z rôznych surovín sa využívajú rozličné technológie ako napríklad: destilácia, extrakcia, metóda enfleurage a lisovanie.
1. Destilácia:
Zdrojom rastlinných vôní sú silice – terpény a terpénové deriváty. Ďalšími dôležitými zlúčeninami sú zlúčeniny síry (v cesnaku, ostrej horčici) a aromatické zlúčeniny (fenoly, aldehydy a kumaríny). Terpény sú komplikované zlúčeniny zložené z uhlíka a vodíka. Pri kontakte s kyslíkom vo vzduchu vznikajú deriváty obsahujúce kyslík – alkoholy, estery, aldehydy, ketóny.
Silicové zložky majú rôznu teplotu varu (160-290 °C). Väčšina príjemne vonia a vyparujú sa už aj pod teplotou varu preto sa nazývajú prchavé oleje. Destilácia sa používa keď chceme z rastlín získať čo najviac silíc a ďalšie časti rastliny nepotrebujeme. Využíva sa destilácia za využitia vody, čo zníži teplotu varu na asi 100°C, pretože silicové zložky sú citlivé na vysoké teploty a mohlo by dôjsť k nežiaducim zmenám kvality a vlastností silíc.
2. Extrakcia:
Extrakcia alebo vylúhovanie sa využíva na získanie takých vonných látok pri ktorých destilácia nie je efektívna. Využíva sa na to rozpúšťadlo. Vo výluhu sa okrem vonných látok nachádzajú aj látky inej povahy rozpustné v danom rozpúšťadle. Ako rozpúšťadlá sa používajú petroléter, benzén, chlórované uhľovodíky, acetón, alkoholy.
3. Enfleurage:
Táto metóda je využívaná hlavne vo Francúzsku. Vkladajú sa lupienky kvetín medzi sklá pokryté tukom. Na tento tuk sa naviažu vonné látky z kvetov. Lupienky sa časom vymieňajú a na záver sa odstráni i tuk, ktorý sa dá do alkoholu, kde sa rozpustia vonné látky naviazané v masti. Z tohto alkoholu sa destiláciou získava konečná vonná látka.
4. Lisovanie
Lisovanie sa využíva pri získavaní prchavých olejov zo šupiek citrusov. Využíva sa i pomletie šupiek na kašu a následné odstredenie silíc.
Na záver nasleduje komponovanie vôní – to znamená zladenie jednotlivých zložiek vône tak aby „voňala“. Na takúto prácu treba „mať nos“ a hlavne fantáziu.História parfumov
Slovo parfum má pôvod v latinčine a to v slove per – fume, čo znamená „naprieč dymom“. Parfumy sa spájali s posvätnými rituálmi a umením. Dôležitosť vôní sa časom zvyšovala a parfumy sa stali šperkmi šperkov. Každé historické obdobie so sebou nesie aj špecifický spôsob voňavkovania.
ANTIKA
História parfumov sa začala už v antike – už 3500 ročná freska v chráme Hatšepsovet v Tébach zobrazuje plavbu lode do Púnskych krajín (Arábia, Somálsko) kvôli hľadaniu exotických vonných zložiek ako napr. myrha. Parfumy sa spočiatku využívali v náboženstve ako dary bohom ale i na balzamovanie tiel. Neskôr sa parfumy začali používať i v bežnom živote, známou nositeľkou parfumov bola i Kleopatra, ktorá rôzne vône využívala i na zvádzanie mužov. Ďalšou známou Egypťankou bola i Nefertiti, ktorá používala vonné oleje zo santalového dreva, ambry a vzácnych kvetov. Na získavanie vonných látok využívali maceráciu aromatických bylín v oleji, takto získané vône uchovávali vo flakónoch z alabastru a ónyxu.
Gréci takisto ako Egypťania používali parfumy najprv k náboženským účelom a neskôr začali vône využívať i v bežnom živote, hlavne v kúpeľoch, na masáže a k starostlivosti o pokožku. Parfumy vylepšili pridávaním korenia a balzamov. Takisto vylepšili i flakóny. Podobná situácia bola i v Rímskej ríši, dokonca Rím dostal prívlastok hlavné mesto parfumov.
STREDOVEK
Arabi v začiatkoch stredoveku objavili techniku destilácie a tým spravili veľký skok v parfumérii – bolo možné získať nové vône ako napríklad i pižmo. No v Európe vďaka rozmáhajúcemu sa kresťanstvu došlo k úpadku používania parfumov. No vďaka križiackym výpravám došlo v Európe neskôr k opätovnému rozmachu voňavkárskeho priemyslu.
Parfumy sa používali v rôznych formách – púdre, mlieka, aromatické vody na oplachovanie rúk. V 14. storočí začali vznikať i prvé miešané parfumy – napr. Maďarská voda (kvet pomarančovníka, duša ruže, extrakt z mäty, citrón a rozmarín). V 15. storočí sa rozbehla výroba v slávnych výrobniach mydla v Marseille, ktoré boli svetovo úspešné v 17. storočí. Parfumy sa v tomto období skladovali väčšinou vo flakónoch z emailovaného kovu.
18. storočie
V tomto storočí bolo parfumovou veľmocou Francúzsko, hlavne mesto Grasse a Paríž. Takisto bol v tomto období vynájdený porcelán a tak vznikali veľmi kvalitné porcelánové flakóny zo Sévres a Chelsey. Ale využívali sa i sklené flakóny. V tomto období sa parfumy a flakóny nepredávali spolu ale oddelene – parfumer napĺňal parfumami jednoduché fľaštičky a ženy si museli samé tieto vône prelievať do zdobených flakónov. Na konci 18. storočia došlo k zbrzdeniu parfumérstva kvôli francúzskej revolúcii.
19. storočie
V 19. storočí došlo k ďalšiemu rozmachu voňavkárskeho priemyslu, vznikali mnohé známe značky: Piver (1813), Guerlain (1828), Molinard (1849), Roger a Gallet (1862), Bourjois (1868) a Coty (1898). Došlo k rozvoji hygieny a preto mydlo zastávalo veľmi dôležité miesto, no parfumy boli stále luxusom, ktorý si nemohol dovoliť ktokoľvek. S priemyselnou revolúciou prišli aj nové spôsoby získavania vôní a takisto k výrobe syntetických náhrad. Preto došlo k priemyselnej výrobe parfumov a to znamenalo i zlacnenie a dostupnosť i pre nižšie vrstvy obyvateľstva.